Aurora borealis alebo cesta za polárnou žiarou

Hra svetiel za polárnym kruhom, ktorá nechýba na “to do” liste azda žiadneho cestovateľa a lovca zážitkov. Polárna žiara alebo aurora borealis (resp. aurora australis, ktorá je od nás ale o pár tisícok kilometrov južnejšie) je skutočným nebeským divadlom. Takým, ktoré fascinuje ľudstvo už večnosť.

A zatiaľ čo v minulosti sa polárnej žiare, podobne ako iným ťažko vysvetliteľným úkazom, pripisovali magické vlastnosti, dnes už vieme, že za všetkým je fyzika. Elektróny, protóny, vylúčené fotóny a ďalšie -óny,  ktoré si (matne) pamätáme ešte z druhého stupňa základnej školy. A povestná kvapka elixíru šťastia, ktorú potrebujeme, aby naša cesta za týmto predstavením pod rúškom noci neskončila s poklesnutými kútikmi pier.

Ako tak sledujem fotky z dovoleniek svojich priateľov, známych i neznámych na sociálnych sieťach, zdá sa mi, že cesty za dobrodružstvom ukrajujú z pomyselného zážitkového koláča čoraz väčšie kúsky. Holé nohy zaborené do piesku pod tureckým slnečníkom striedajú čoraz častejšie fotky z chrbtov indických slonov, spod morskej hladiny či práve spoza polárneho kruhu.

Naozaj môže byť príroda takouto čarodejnicou?

Ako mama trojročnej dcérky, ktorá ťuká tieto slová do počítača v areáli detského raja na Liptove, na takéto výpravy dosť odvahy nemám. O podobných cestách môžem zatiaľ len snívať s prstom na mape. Alebo..?

Vďaka odvahe mojich skvelých zákazníčok si môžem cestovateľské cesty plniť aj ja. Aj keď tak trochu inak.

Peťka, ktorá už vlastní celkom slušnú zbierku štebotavých šperkov, ma ešte pred Vianocami oslovila so zaujímavou prosbou. Ušiť jej náušničky vo farbách polárnej žiary. Pre inšpiráciu mi poslala túto fotku. A dala mi dosť času nechať predstavy dozrieť.

Pri ostatnom žurnáli som si v komentároch našla výzvu na viac fotiek z procesu tvorby. Dnes sa ju pokúsim naplniť, hoci tieto náušnice vznikli už pred časom a ako tradične, šila som ich v noci. Za početnosť a kvalitu fotografií sa preto ospravedlňujem 🙂 no aspoň malá ochutnávka spoza môjho pracovného stola.

Fotky hotových náušníc v mojom autorskom prevedení spolu s farebným spektrom aurora borealis, ktoré mi poslúžilo ako predloha.

A náušničky v spoločnosti ich majiteľky, krásnej Peťky 😉

Možno je to zvláštne, ale aspoň takto som si sen o videní polárnej žiary na vlastné oči splnila. A vlastne som si ho i sama zhmotnila. Hoci radosť už robí niekomu inému.

A ďalšia tohtoročná výzva? Doladiť náušnice k tetovaniam? A prečo nie? 🙂 No o tom zas niekedy nabudúce.

Danka