ALOHA! Alebo ako som ušila havajské náušnice

“Krasny vecer Danko, chtela bych si objednat nausnicky a rada bych nechala na vas, jak budou vypadat. Mela jsem predstavu nejakych vetsich a aby pripominaly Hawaii. Je to mozne?”

Presne v tomto znení som prednedávnom dostala správu od milej zákazníčky Lucky spoza rieky Moravy. A presne takéto znenie objednávok ma vždy veľmi poteší. Opäť niečo iné, opäť voľné ruky 🙂

Zdroj: pinterest, google

Na Havaji som nikdy nebola. Ani prstom na mape. Ani vo sne. Televíziu ale doma máme a občas si prelistujem aj nejaký ten časopis, takže som si predstavila veľké ružové vence z kvetov a sukničky z palmových listov 🙂 Videla som žiarivoružové matné kabošony a fimo kvietky, ktoré čupeli kdesi hlboko v šuflíku a čakali na svoju príležitosť.. no keď som sa neskôr medzi rečou spýtala svojho muža, ako si predstavuje havajské náušnice, jeho predstava bola akási iná. Hovoril o žltej, bielej či farbe mora.. a ja som zostala v pomykove.

Ako teda majú vyzerať náušnice inšpirované týmito ikonickými tichomorskými ostrovmi? Aby som sa neminula predstave zákazníčky, poprosila som Lucku, aby mi poslala fotku, ktorá farebne vystihuje jej vnímanie Havaja. A čuduj sa svete, Luckino očakávanie bolo kdesi na pomedzí predstáv mojich a môjho muža. Lucka videla Havaj takto.

Zdroj: Pinterest, google

Kresliť neviem, preto kreslím málo. Väčšinou vôbec. Zato predstavivosť mám celkom veselú 🙂 Odmalička si veci vizualizujem. Takže predstava o náušničkách bola pomerne jasná. Už len ju pár stovkami ťahov ihlou zhmotniť. Šlo to celkom ľahko.

Cyklaménové kabošony z mojej prvotnej predstavy nahradili tieto žlté. Exkluzívny zamatový matný povrch a hĺbka, ktorú im dodáva slnečné svetlo, ich robia samy o sebe šperkom. Kvietky z fimo hmoty, ktoré som kúpila snáď už pred dvomi rokmi s tradičným “toto sa určite niekedy zíde” (ó áno, aj ja mám okrem tvorby ešte jednu, celkom odlišnú veľkú záľubu – nakupovanie materiálu na kilá). A aj tie zlomky farbených minerálov, ktoré driemali kdesi hlboko čakajúc na svoj veľký deň.

A tu je výsledok. Štebotavé náušnice, ktoré dostali prosté pomenovanie Hawaii. Neopakovateľný, jedinečný kúsok s prívlastkom OOAK, teda jediné svojho druhu, jediné na svete. Aj s ich mladšími sestričkami.

A napokon i jeden krásny pozdrav od samotnej Lucky. Zo skutočného Havaja 🙂

 

A čo bolo ďalej? O pár dní neskôr mi cinkla ďalšia správa v českom znení. Vraj, Danka, ušili by ste mi náušnice vo farbách polárnej žiary? Ale o tom zas niekedy nabudúce 🙂